Pavčina Lehota


Čo navštíviť v okolí Čo navštíviť
v okolí
Aktivity v okolí Aktivity
v okolí
Služby v okolí Služby
v okolí
Ubytovanie v okolí Ubytovanie
v okolí

Obyvatelia Lehoty boli aj pri začiatkoch rozvoja turistiky v Nízkych Tatrách, počiatkoch lyžovania a objavovania Demänovských jaskýň. V súčasnosti je rekreačnou obcou s výhodnou východiskovou polohou do Demänovskej doliny ako aj Národného parku Nízke Tatry. Už priamo v obci máte k dispozícii lyžiarske stredisko La Žiarce alebo v letných mesiacoch jednokoľajovú bobovú dráhu, hodnotenú ako jednu z top atrakcií Liptova.

Rozloha obce je 722 ha, výškové rozpätie katastra 670 - 1560 m. n.m. Klimatická oblasť: chladná, s priemernou teplotou v júli pod 16 °C. Počet obyvateľov: 344

Obec sa nachádza na severnej strane Nízkych Tatier, na úpätí Sinej, pri vstupe do Demänovskej Doliny. Vznikla v chotári obce Bodice v rokoch 1233 - 1286. Prvýkrát sa spomína roku 1365, keď prešla na zákupné právo. Patrila rodine Bodických, od polovice 16. storočia Palugyayovcom a Okoličániovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lesoch neskôr pracovali aj v továrňach v Liptovskom Mikuláši. V 19. a začiatkom 20. storočia doplnkovým zamestnaním bola domácka výroba, najmä výroba zvoncov, praciek, bičov, tkanie plátna, vrecoviny a kobercov.

Zo starších stavebných objektov sa zachovala zvonica z roku 1883, ktorá fungovala ako merač času i signalizačné zariadenie.

Nad obcou na hrebeni Sinej, nazývanom Na jame, bolo jedno z našich najvyššie položených hradísk z obdobia púchovskej kultúry, nižšie sa nachádzajú ďalšie dve hradiská.

História

Obec Pavčina Lehota vznikla z dvoch sídelných útvarov,a to z osady a majera.Jej založenie spadá do posledných rokov 13.storočia.V tomto období sa osídľujú aj susedné chotáre a zakladajú sa dediny na Liptove.Priame doklady o vzniku osady alebo majera sme doposiaľ neobjavili.Uschovávajú ich štátne archívy v Budapešti,v Bratislave alebo sú v rodinných písomnostiach prvých zemepánov,medzi ktorých patrila rodina Balašu,Bodických a Palugyaya,prípadne iných. Z doposiaľ zistených dokladov citujeme:Vlastivedný slovník z roku 1977 uvádza: Obec sa vyvinula v chotári Bodice.Meno má pravdepodobne od zakladateľa. Spomína sa rok 1365,keď prešla na zákupné právo.Patrila rodine Bodickovcov,po vymretí v polovici 16.storočia Palugyayovcom a Okolicsániyovcom.V roku 1715 mala 6 daňovníkov. R.1720 troch daňovníkov.V roku 1784 18 domov a 180 obyvateľov.V roku 1821 bolo 21 domov a 207 obyvateľov.Občania sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácami v lese.

Ešte mladším celkom sa javí Palúdzka.Jej územie bolo v roku 1268 súčasťou občiny Paludza,z ktorej sa postupne vyčleňovala Palúdzka,z ktorej zas ostatné osady,a to vyčleňovaním šlachtickej pôdy vznikali aj Demänová,Bodice,Čemice a Pavčina Lehota.V uvedenej monografii sa spomína...?V roku 1365 Pavčina Lehota dostáva výsady.V iných dokumentoch sa zas uvádza,že obec v roku 1365 prechodí na ?zákupné právo?. Na základe vyššie uvedených dokumentov a preštudovaní rôznych materiálov vývoj Lehoty bol nasledovný:

Pavčina Lehota svoju históriu začína,keď uhorskí králi

Ondrej III.,Belo IV.,Ladislav IV.rozširujú osídlenia Palúdzky a poriečia Demänovky.Títo panovníci dávajú spomenuté územia svojim dvoranom,vojakom,kráľovským úradníkom za ich zásluhy pre panovnícky dvor.V tomto čase je naše územie ako panenská príroda, divoká, nekultivovaná a plná zveri,ktorú zemepáni lovia v chotárnych hájoch,lúkach a horách.Toto však pokračuje v sprístupňovaní a osídľovaní dediny. Osídlenie osady a majera je rozdielne. Dedina sa tvorí samostatnejšie. Má rozšiahlejšiu,volnejšiu zástavbu.Pôdu majú spolčne po okraji chotára.Panský dvor,alebo ako doposiaľ volajú občania?majer,je to niečo medzi panským sílom a medzi dvorov,lebo maštale a humno na rozsah pôdy je malé a obytná časť je tiež malá pre zemepna.Najlepšie to vidno z fotografie majera a usadlosti Lazoň.Z uvedených skutočností vyplýva,že prvotné osídlenie obce je dvojaké,teda osadníci a zemepán so sluhami.

Lehota mala pri osídľovaní päť rodín.Dôkazom toho je,že všetko urbárne:pole,hory sa delia na päť častí.Otázne je však,či týchto päť rodín patrilo pod jedného zemepána,lebo ako vyplýva zo súdnych zápisov,Lehotu niekedy vlastnilo aj viac zemepánov.Osadníci si svoje dvory postavili po ľavej /západnej/ strane potôčka, takmer v rade v potočnej zástavbe, od juhu na sever, v tomto popradí:Majerčiak ? Majerovie, Kupčo-Kubovie, Lazoň-Zlazu, Staroň-Starých a Šimko bez druhého prímenia. Druhé uvedené meno je také ako sa rodiny medzi sebou volajú ešte takmer dodnes. Za čo dostali osadníci výsady a zákupné právo sa doposiaľ nepodarilo objasniť. Z terajšieho pohľadu sú štyri možnosti. Za práce pri hľadaní zlata pod Ďumbierom, kde sú ešte dnes viditeľné zásahy do svahu. Za práce pri výstavbe na Jame a cesty k nej, prípadne na Zámčeku. Za včasné splnenie úlohy pri zúrodňovaní a osídľovaní obce, čo sa zdá najpravdepodobnejšie. Toto obdobie je doposiaľ najmenej preskúmané po stránke písomných záznamov. Z kapitoly IV. A V. sa dozvedáme o dianí a položení osadníka a vytvára sa nám obraz o jeho živobytí. Aj keď dostal v roku 1365 výsady stále ostáva v područí zemepána. Drsné podnebie, menej úrodná pôda nedávali dostatok obživy. Ak k tomu pridáme ešte povinnosti voči vlastníkom majera, ktorí sa často menili a mali záujem len z nich vyťažiť čo najviac. Veď ako sa uvádza v dokladoch, dávajú za peniaze do zálohy svojich poddaných na Lehote. Kone, dobytok, ovce sa zajímajú, odháňajú z paše. Odcudzuje sa seno z lúk, ovocie zo záhrad. Spory sú o hory a drevo z nich. Dochádza k bitiu, vysídľovaniu poddaných.Napríklad v roku 1772 sa osadníci sťažujú proti zvyšovanie renty-nájomného. V tomto období sa upravujú urbárne povinnosti a z nich vidíme aké bolo bremeno pre osadníka. Okrem toho nastávajú spory v náboženstve, časté požiare a choroby v dedine. Pri tomto spôsobe života občanovi ostáva potecha len v rodine, viere a alkohole, preto sa nedivíme, že pitie nielen u nás, ale všade bolo tak rozšírené a utrácali sa majetky. V roku 1600 prepukla cholera. Zmenšil sa počet poddaných hlavne v Palúdzke a od polovice 16. Storočia po vymretí zemanov z Bodíc patrili Bodice, Lehota a hlavne Kamenná Porúbka zemanom z Palúdzky. V ďalšom storočí išiel život v dedine podľa zaužívaných zvyklostí.Starí usadlíci rozširujú ďalšiu ornú pôdu, lúky, pašienky do vyšších polôch, hôr. Venujú sa pastierstvu, lesom pre seba aj zemepánom.V 18. storočí preniká už na Lehotu osvietenecký duch, upravuje sa urbár, prestáva poddanstvo, prichádzajú nové zemianske rodiny, ktoré si odkupujú už len pôdu a hory. Tieto nové rodiny zemianske sa usadzujú medzi osadníkov a to vyše dvora Majerovie rodiny, Urban a Almáši.Medzi dvor Zlazovie a Starých, rodiny Okoličánych, Bukovinských a Nemešánych. Zemianska rodina Benických sa usadzuje vyše dvora Šimkovie. V tomto období sa objavujú aj domácnosti Staroň, Kravovčiak, Bohurád, Paško, Repa, Kasanický, Flek atď.

Osídľovaním vopred uvedených rodín Lehota začína dostávať dnešnú podobu Lehoty, ktorá je už zaznačená v prvých pozemkových knihách z roku 1845 a 1866. V uvedených mapách sú staršie osídlenia prevedené do tvaru ?U? a mladšie do tvaru ?L?.

20. storočie sa začína požiarom. V roku 1897 vyhorí dolná časť obce. V roku 1935 je posledný požiar v dedine, keď vyhoria tri rodinné domy s hospodárskymi stavbami. Výstavba cesty k Demänovke a regulácia potôčka dotvára dnešnú podobu Lehoty, ku ktorej sa pridáva v rokoch 1960-1965 horná ulica Hate a ulica nad Ohradcami. Zatiaľ, čo v roku 1933 bolo ešte len päť múraných domov, dnes je to opačne toľko je drevených.

O obci na strane 6 obecnej kroniky sa píše:?Podľa rozprávania najstaršieho občana O. Iľanovca, základom obce bola skupina domov v mieste zvanom Majer. Celé okolie, hory, polia i obec patrila pánom Okoličánym z Okoličného. Majetok pánov Okoličánych užívali sedliaci z Pavčinej Lehoty, za čo im chodili odrábať na ?panskô? na majetok v bydlisku zemepánov.?V rodinách na Lehote sa rozprávalo toto:Starí chlapi z Paškovie rodiny chodili na panské roboty do Okoličného a do kaštieľa za Krevia /Kamenná Porúbka/. U Zlazov sa zas spomínalo, že ich predkovia vozili seno z Lehoty do Okoličného. Za to, že bolo dobré, pekné, starý pán Okoličány im nalial do pohárika dobrej tuhej pálenky. Podľa terajších písomných poznatkov Okoličány z Okoličného bol posledným vlastníkom majera.

Majer.Do sídelného útvaru Pavčinej Lehoty patril aj dvor majer. Vznikali spoločne,previazane potrebami vtedajšieho života, okolia a zemepánskej vrchnosti. Z toho vyplýva, že na dvore žil zemepán, prípadne jeho zástupca, s malým počtom sluhov a osadníci-poddaní.

Osada Lehoty a majer boli v jednej stavebnej lokalite. Poddaní stavali od potôčka na západ a majer zas na východ a viazal sa k prameňu vody v terajšej záhrade Staroňa. Bol teda umiestnený na území východne od rodinných domov Hajkovského,Lazoňa,Staroňa a Klepáča. Jeho identifikáciu /zistenie/ sa nám podarilo previesť podľa mapy z polovice 19. Storočia /prvá/a v roku 1866. Na prvej mape je na severnej strane maštaľ oddelená od domu. Na druhej mape je už namiesto maštale väčšia budova a to maštaľ s humnom.Posledným vlastníkom tohoto bol Vojtech Benický, ktorý to zbúral v roku 1948. Na západ od tohoto stál obytný dom pod číslom 24 a neskoršie mal číslo 44. V jeho izbe na tráme bolo vyrúbané a vypálené: ?Tento dom zbudoval v roku páne 1848 Staroň?. Tento ho odpredal Paškovi, ktorý sa vysťahoval do Ameriky a pred jeho odchodom ho odpredal rodine Lazoňovie a tá ho zbúrala v roku 1948, teda presne o 100 rokov po jeho postavení. K tomuto domu patrilo humno a maštaľ. Aj tu sa prejavil rozdiel. Na juh od domu Lazoňa odkúpil domček Iľanovec a bol zbúraný v roku 1957.

Ďalej na juh bol dom Mádajky, ako ju volali Lehoťania. Možná,že ide o menšiu zmenu názvu a išlo o dom Madočányho.Tieto objekty odkúpila rodina Klepáčová, na ktorých si postavili novú hospodársku usadlosť. Ešte boli dva menšie objekty v mieste prdzáhrad terajšieho rodinného domu D.Klepáča. Tento patril Ondrejovi Kupčovi. Na východnej strane spomenutého domu stál dom Jozefa Mišuru, ktorý ho odpredal národnému výboru. Tento objekt v roku 1957 spomenutý národný výbor zbúral. Po druhej svetovej vojne ako je vopred uvedené, všetky tieto budovy posledného majera boli zbúrané a na ich mieste stoja už dnešné murované domy, takže ostalo už len pomenovanie ?Majer?tejto časti obce.

Názov obce. Predpokladá sa, že išlo o splnenie určitej úlohy v lehote-termíne a z tohoto pochádza názov obce. U tejto dediny je to najpravdepodobnejšie za osídlenie a kultiváciu pôdy pre seba a zemepána. Pretrvávajú aj domienky, že to môže byť za splnenie úlohy pri začiatku stavby hradu na vrchu Jama, Zámčeku alebo zlatých baniach v Demänovskej doline pod Ďumbierom. Podľa vlastivedného slovníka pomenovanie obce bolo nasledovné: V roku 1365 Lehota, 1430-je pomenovanie Hylhota /preložené asi ako villa Lehota/. V roku 1547 sa už objavuje meno Paucsiná Lehota/maďarsky/. V roku 1773 sa píše Paučina Lehota. V roku 1920 Pavčiná Lehôta a 1927 Pavčina Lehota až doposiaľ. Druhé meno obcí sa obyčajne dávalo ako prímenie po zemepánovi-majiteľovi. U nás medzi ľuďmi sa povrávalo, že to bol Pavčula alebo podobne. V pozemnoknižnom výpise u občana Bohuráda sme objavili krstné meno Pavčína. Je teda možné, že tieto mená na Lehote boli a sú už zaniknuté. Zaujímavé je, že nápis na obecnej pečiatke z roku 1789 je len ? Lehota obec?, teda bez Pavčinej.





Poloha a zemepisný charakter


Obec Pavčiná Lehota leží na severe Nízkych Tatier,pri vstupe do Demänovskej doliny v nadmorskej výške 698 m.Územie chotára na východe ohraničuje rieka Demänovka.Na juhu tvorí hranicu hrebeň Sinej,Jamy pokračovaním až k demänovke.Na západe ide hranica hrebeňom vrchov kamenice,pokračuje tesne pri obci Lazisko na vrch Dbalov.Na severe ide vyvýšeninami Dbaly,Hrby,potôčkom za Hôrkami a Lúkami. Terajšia chotárna hranica sa z východnej strany ustálila v roku 1967.Vtedajší národný výbor v Lehote požiadal Okresný národný výbor v Lipt.Mikuláši o zmenu hraníc.Táto bola úradne schválená a stanovená na Demänovke.Pôvodná hranica od vzniku osady bola na čiare Lejšie(západ),cintorín a dolinka Javorovica.toto územie patrilo do chotára Bodice,ale vlastnícky od 1.svetovej vojny patrilo občanom z Lehoty. Druhá hranica zo západnej strany bola upresnená súdnym konaním v rokoch 1929-1931,medzi občanmi Pavčinej Lehoty a Laziska.Spor bol o územie pred Kamenicou,ktorý Lehota vyhrala. Chotár má celkovú rozlohu 675 ha.Ornej pôdy je 215 ha a spolu s lúkami312 ha,zbytok lesy.Najvyššie miesto je na vrchu Siná 1559,6 m,najnižšie na Lúkach 675 m. Poloha obce je zaujímavá tým,že leží v tej istej zemepisnej šírke ako Paríž,hranica medzi Kanadou a USA,Volgoradom,v zemepisnej dĺžke na ose Stockholm-Budapešť.





Geologické pomery a fyzikálno zemepisný charakter

Územie chotára je povrchovo rozdelené približne na tri plochy. Od lehotského potôčika na západ je silná pokrývka sprašových hlín.Na juhu,teda Jama,Siná je vápencovitá.Medzi Lehotou a Demänovkou je štrkové územie.Podrobne a odborne na túto tému sa nájde dosť vysvetľujúceho materiálu v rôznych publikáciách.






Hydrologické pomery

Demänovka má dva pramene.Východný vyteká pod Chopkom.Západný zas pod Derešami.Na Lúčkach sa takmer celá ponára do podzemia Demänovských jaskýň.Od Blatníkov,teda prvého vchodu do jaskyne,cez Sokol,Pálenicu,Kamennú Porúbku až poniže Zárub tvorí prírodnú hranicu územia Lehoty. Našou zvláštnosťou sú riečky Javorovičianka a Kameničiarka.Vyvierajú v dolinách rovnakého mena.Pozdĺž celej doliny tečú po vrchu.Pri východe z nich sa ponoria, prepadnú do zeme.Na povrch sa dostávajú v obciach Lehota a Lazisko. V chotári máme dva potôčky.Jeden pramení za Kopanicami a vlieva sa do Krížanky. Druhý vyteká pod Pántovskými, tečie cez dedinu a vlieva sa do Demänovky.Ináč spodných na územi chotára je dosť a v rôznych hĺbkach.? Mosúr? preslávil Lehotu široko,ďaleko.Ide o prameň čistej pitnej vody. Vyvieral z kameňa stromu vysokého do 110 cm a hrubého 80 cm.Tento strom bol už sčasti zhnitý a odstránil sa pri regulácii.Teraz prameň vyteká priamo do potôčika.Zachovala sa jeho fotografia z roku 1931 aj vtedajšou mládežou pri naberaní vody.





Krasové javy

Priaznivé geologicko-technické a morfologické pomery v pohorí okolo mikuláša podnietili vznik zvláštnych povrchových podzemných útvarov,tieto sa odborne menujú krasmi. Bohatstvo krasových foriem najmä jaskyňami vyniká Demänovská dolina po pravej strane toku Demänovky.Na ľavej strane tohoto toku,teda na Lehotskom území,sú topografické a geneticky samostatné jaskyne.Sú málo známe aj pre občanov Pavčinej Lehoty a okolia.

Sokol je jaskyňa v brale rovnakého mena v dĺžke 100 m.Leží vo výške 960 m,teda 183 m nad hladinou Demänovky.Pod ňou sa nachádza jaskyňa ?Sovie oči?

Ovčia jaskyňa sa nachádza vo svahu Nižného Blatníka.Lehoťania v nej zo začiatku zím košarovali ovce.Seno pre ne nasušili na jame.Za druhej svetovej vojny,keď nebolo umelé hnojivo,z uvedenej jaskyne znášali vo vreciach ovčí trus do dediny na hnojenie lúk.tento bol úplne suchý a prachový.Teda obdobné ako hnojivo od vtákov.





Klimatické pomery

Počasie na Liptove sa utvára pod vplyvom Atlantického oceánu,ázijskej pevniny,Stredozemného mora.Do týchto prúdov zapadá aj obec Pavčina Lehota. Dedinka leží v nadmorskej výške 700 m,na severných svahoch Nízkych Tatier.Je otvorená severozápadnému vetru,snehu,dažďu. Vrchy na východe len neskoro ráno prepúšťajú slnečné lúče.To sú príčiny,prečo máme také drsné podnebie a dlhotrvajúce zimy.V plnom rozsahu sa potvrdzuje porekadlo našich predkov,že?Do Ducha nespúšťaj kožucha a po Duchu zas v kožuchu?. Obec pocítila nepriazeň počasia teda víchric,záplav,tuhých mrazov a sucha,o ktorých sa rozpráva dodnes.

Vietor v Lehote prevláda západný.Južný,severný,východný duje len občas.Máme však náš lehotský vietor.Fúka skoro každý deň ráno a večer z Demänovskej doliny na východnú časť dediny.



Zrážky:dažďových,snehových je cez rok viacej ako slnečného svitu.Dedina z nich nie je ohrožovaná ako na dolnej zemi.Potôčik sa občas vyleje z regulácie a vtedy tečie po celej šírke vozovky.

Záplava,ktorá bola v roku 1980,nebýva ani raz za päťsto,ani aj za tisíc rokov.V obecnej kronike sa o nej píše toto:

Potopu sme mali 9.101980.Od začiatku októbra do 9.10.prší dážď a na horách výdatne sneží.9.októbra sa aj vo vyšších polohách dobre oteplilo a veľmi pršalo po celých severných svahoch Nízkych Tatier.Dážď leje do snehu,tento sa súčastne topí.Demänovka už od rána stúpa.V Palúdzke narušuje opevnené brehy.Zalieva objekty na Močiaroch.Táto rieka vyčína aj v Demänovej.Berie brehy,porušuje záhrady.Strháva betónový most z Demänovej do Bodíc.Cesta v úseku Demänová-P.Lehota zaplavená.Autobusy do doliny a Pavčinej Lehoty premávajú na vlastnú zodpovednosť cestujúcich.U nás zvýšenie hladiny sa prejavilo vo večerných hodinách,keď sa občania vracali zo zamestnania.Odbočka cesty do Lehoty bola celá zaplavená do výšky 20 cm.





Cesty a chodníky

Cesty a chodníky patria ťiež k najstarším stavbám.Nejde o slávne medzinárodné cesty,ale také,čo obec nutne spájali so svetom a ktoré už dnešná generácia nepozná.Lazisko,Pavčina Lehota,Demänová-Lipt.Mikuláš. Táto trasa cesty bola až do roku 1930 ako hlavný spoj Lehoty a Laziska so svetom.Cesta viedla z Laziska popred kamenicu, stráne, havranie, hriadky, podovráce, lukačovie, údolie ponad zlazovce.Tu odbočila do dediny a druhá šla ďalej poza dedinu pod Hôrky,Lúky k Rakovému jarku a tak ďalej do Bodíc,Demänovej,Palúdzky a Lipt.Mikuláša.Túto cestu museli udržiavať až po Bodice gazdovia z Laziska,Bodíc a Lehoty.Štrk vozili spred amenice a uvedené obce sa museli o svoje úseky starať.Keď niektoré obce neplnili svoje povinnosti,aj úrady zakročili,takže zjezdnosť musela byť v každom období.Vybudovaním cesty do Demänovských jaskýň v roku 1930 stratila táto cesta svoj význam,lebo na trhy raz do týždňa,na jarmoky a do okresného mesta sa chodilo už po novej spomenutej ceste.Po II.svetovej vojne,keď Lazisko vybudovalo cestu pre spoj autobusu,z Kríža už sa prestalo chodiť aj medzi Lehotou a Laziskom.Časť tejto cesty JRD zoralo a vytvorilo novú trasu.


















































Chodníky,chodníčky-mali obdobný význam ako cesty a eešte viac príbehov ako na vopred spomenutých cestách. V minulosti,keď neboli motorové dopravné prostriedky mali veľký význam,ktorý dnes už nevieme doceniť,sedíme-používame autobus,auto a podobne.

Boli to cesty,cestičky v dobrom aj v zlom,nielen počasí,ale i v šťastí,nešťastí,po ktorých sa chodilo viacej bosý ako obutý.Hladný sa starosťami o živobytie,ale i so spevom a milostnými zážitkami. Chodníky boli nielen do susedných obcí,ale aj po chotári,kde sa od roztopenia snehu až do jesene chodilo s motykou,hrabľami,kosami,od svitu do zmrákania.

Tak ako boli staré vozové cesty do obcí,popri nich aj chodníky.Okrem toho boli aj samostatné,ktoré skracovali vzdialenosti medzi dedinami.

Poľné chodníčky viedli do celého chotára,avšak najhlavnejší bol od Urbanov,cez Havranie,Stráne Rovenie a Kamenice.Druhý takýto chodníček bol cez Dražníky,Hrby až na Dbaly,Žleby a Korníže.Takmer všetky tieto chodníky,cesty sú už zorané alebo sa nepoužívajú,lebo pri poľnohospodárskej mechanizácii nie sú potrebné.Bolo dobré si pripomenúť aj názvy rolí,lebo tieto teraz ostávajú už len v starých pozemkových mapách a mladí ľudia ich už nepoznajú.



Dediny

Lehotu okrem zemepána a jeho osobných sluhov osídľuje päť rodín. Dôkazom toho je, že ešte aj dnes sa urbár delí na päť rovnakých dielov. Na pätoro sa delili všetky hory,hony,role,lúky počnúc od Dbalov, Hrbov, Hôrok, Trávnikov, Ohradov v dedine,Sivákovej, Pántovských, Stráňov a Rovených. Tieto role boli po okraji chotára. Doposiaľ nie je zistené z písomných dokladov, či týchto päť rodín prišlo spolu, alebo postupne so svojimi zemepánmi, ktorí sa dosť často menili na Lehote a boli aj viacerí v období a títo mali svojich poddaných ako sa napríklad píše v oddieli IV.o Šimkovie rodine.Podľa zástavby akoby dvory Majerovie, Kubovie a Zlazovie patrili jednému vlastníkovi, dvor Starých druhému a Šimkovie ďalšiemu podľa ich odstupov v zástavbe. Otázne je tiež že tieto rody sú pokračovateľmi prvých osadníkov. Pretože vieme, že zemepán predával, vyháňal, bijával, dával do zálohy svojich poddaných aj na Lehote.


















Počet obyvovateľstva

Pri vzniku obce teda začiatkom 14.storočia sa uvažuje päť osadníckych rodín a toľko aj na dvore a pri počte 8-10 členov sa predpokladá okolo 80 občanov.Vo vlastivednom zborníku sa uvádza, že v roku 1869 mala Lehota 249 občanov.V roku 1880 mala 298.V ďalších rokoch, teda 1890, žilo 249, v roku 1900-250 obyvateľov a v roku 1910-276 obyvateľov.Po I.svetovej vojne v roku 1921 žilo na Lehote 277 obyvateľov, v roku 1930-297 obyvateľov, v roku 1940 už žilo 300 obyvateľov a v roku 1961-386 obyvateľov. Podľa sčítania ľudu v štáte k 31.11. 1970 býva na Lehote 386 občanov, z toho 192 chlapcov národnosti slovenskej.Počet obývaných domov 81.Pri súpise k 3.3.1991 má obec 382 obyvateľov a z toho 156 žien.Pri tomto súpise boli zistené, že 8 ľudí je národnosti českej, jeden maďarskej.Rodinných domov má 96,23 chát a 16 neobývaných usadlostí.Cigánov-Rómov, od roku 1935 niet na Lehote.Za mienku stojí, že takmer tretina obyvateľstva v Lehote žije podľa tohoto sčítania v dôchodkovom veku.








Vysťahovalectvo

Neobyšlo ani Lehotu.Ako prvý vysťahovalec podľa kroniky Staroňovie bol Ján Staroň narodený 17.5.1876 s manželkou a dcérou do severnej Ameriky.Odišli pred rokom 1900 a domov sa nevrátili.Po ňom odišiel Ondrej Kupčo Amerikán, Adamko Staroň starší, Staroň Valáškovie, Staroň Lazoňovie a ďalší. Po I.svetovej vojne nasleduje ďalšia vlna vysťahovalectva do USA a Kanady.Druhá vlna smeruje do Austrálie a medzi nimi aj dievčatá.V Londýne dlho pracoval ako kožušník Mišura.Vo Varšave tiež kožušník Klepáč, ktorý sa tam aj priženil a ostal.Druhý Klepáč sa usadil v Rusku, avšak v roku 1935 sa vrátil aj s rodinou a piatimi dcérami.Po II.svetovej vojne sme zaznamenali vysťahovakectvo len v troch prípadoch. Podľa sčítania sa z Lehoty vysťahovalo celkove vyše 50 občanov.







Životobytie

Osadníci Lehoty svoje odievanie, stravovanie, bývanie a ostatné potreby museli prispôsobyť drsným klimatickým podmienkam našej dediny.K prežitiu mali len to, čo si doma dochovali, dopestovali a dorobili na málo výnostných lúkach, poliach a ešte z toho museli dať zemepánovi, vrchnosti na úrade(stolici) a cirkevnej správe.

Odievanie.Do konca 19.storočia bolo krojované a ako sa dnes tomu hovorí, bol to miestny folklór.re dedinčanov to bolo vtedy nepostrádateľné odievanie.Chlapi sa obúvali do remenných krpcov a súkenných kapcov.Nohavice mali z ovčej vlny a kožušiny.V lete nosili odev z konopného plátna.Kabáty, vtedy sa im hovorilo kabanice-boli z ovčej vlny a kožuchy, v lete aj kamizlíky.Hlava bola takmer po celý rok pokrytá baranicou.Neskoršie aj nízkym klobúkom sa širokým oválnym okrajom.Spodné prádlo bolo z ľanového plátna.Košeľa mala široké rukáve a úzky limec.Pás obopínal široký 20-30 cm opasok, v ktorom boli aj vrecká na odkladanie fajky, mechúra(z ovčej kože vrecko na dohán).Opasok bol vybíjaný mosadznými ozdobami a prackami na zapínanie.Nezabudnuteľnú valašku so zdobeným poriskom mali najmä valasi stále pri sebe, ktorí pri pastve používali dlhý bič 2-3 m dlhý a osekanec(hrčavá palica).Mládenci sa obliekali podobne ako chlapi.Ženy, dievčatá obúvali to, čo chlapi a len v neskoršej dobe aj čižmy.V lete však chodili bosé, čo u chlapcov na Lehote nebolo zvykom.Nosili dlhé sukne a blúzky z ľanového plátna farebného do čierna alebo modra.na vrch v zime nosili tak ako chlapi kabanice, kožuchy a kamizlíky.Dievčatá a mladšie ženy sa obliekali do belšieho ako ženy a krojového ošatenia.Blúzky a šatky si doma vyšívali.Uvedené obliekanie trvalo takmer od vzniku osady až do konca 19.storočia, keď folklór začínajú vytláčať priemyselné výrobky.Je len samozrejmé, že sprvu bolo obliekanie jednoduché a zo surovejšieho materiálu, toto sa však postupom času vylepšilo a menilo.Obliekanie u zemanov bolo trochu iné, títo však prišli hodne neskoršie a nemalo to vplyv na tunajší folklór obliekania.Jedenie.Pre nich platilo podobne ako pre obliekanie, lebo sa zjedlo len to, čo sa doma dochovalo a dopestovalo.Toho však bolo poskromne v tunajšom drsnom podnebí.Od dovezenia a sadenia zemiakov u nás, ak sa tieto urodili, narárstla kapusta a niečo strukovín, nebol v dedine hlad.Druhým zdrojom obživy bola ovca, lebo dávala takmer všetko mäso, mlieko, syr a taktiež všetko na výrobu odievania.Raňajky-.Pna pracovný deň boli zo zemiakov a verenej múky.Pre chlapov, ktorí šli zavčas rána do hory po drevo, rúbať, kosiť, gazdiná navarila halušiek s bryndzou a slaninou, a to už ráno o štvrtej hodine.V nedeľu bývalo mlieko,prípadne káva a len chlieb.Obedy-sa varili jednoduché, obyčajne len jedno jedlo.V chudobnejších rodinách boli zamiaky celodenným jedivom.Ráno boli s múkou, na obed kulaša, a cvečer so zamrvenkou.Pre zmenu na obed bývala fazuľa, hracg, lohaza, jačmenné krúpy, kapusta a do toho trochu údeného mäsa.Večera-pozostávala ako je spomenuté zo zemiakov a k nim zamrvenka(mliečna alebo obarková polievka a v nej trochu cesta zamrveného)alebo ak bolo kyslé mlieko.Predobedy,olovranty-bývali len pri ťažkých prácach a väčšinou len pre chlapov.Hody-dnes sa tomu hovorí rodinné slávnosti. Konali sa na výročité sviatky, hlavne Vianoce a na svadby, krštenia. Pila sa len pálenka, teda lieh riedený s vodou a varený so slaninou alebo inou masťou. Múčniky bývali len veľmi málo a boli len šišky, fánky a koláče plnené kapustou alebo tvarohom. Podľa počtu hodovníkov sa zabil brav, z ktorého sa navarilo mäso, klobásy a iné zabíjačkové špeciality. Zverina sa jedla málo,tá bola pre zemepánov. Rýb u nás nebolo. Chlapci občas lapali raky a hláče, tieto si hneď opiekli. V lete ženy chodili na čučoriedky, brusnice, maliny atýmto si dopĺňali stravu. Čaje pili len pri chorobách a boli z byliniek ako je lipový kvet, horec, šalátik, žerucha a podobne. Uvedené pokrmy sa užívali takmer do roku 1930. Po tomto období nastáva rozvoj v jedle a aj v stolovaní, pretože sa už neje z jednej misy, ale začínajú sa používať taniere a miesto drevených lyžíc rôzne kovové. Domáce náradie a potreby sa všetky vyrábali doma a slúžili gazdinej na prípravu jedál, ošatenia a pre gazdu k domácej práci a poľnohospodárstvu. Varilo sa na otvorenom ohni a v niektorých rodinách až do roku 1940 v hlinených nádobách, až v neskoršej dobe v liatinových. Ostatné bolo všetko z dreva, lyžice, vidličky, varechy,varešky, habarky, lopáre.Mlieko sa mútilo v dbanke s topárkou, z ktorého vyšlo maslo a kyslé mlieko-cmar. Pralo sa v korytách. Bielizeň sa vyvárala v džbáre alebo dieži, na vrch sa položil obrus, naň sa vysypal drevený popol a prelial horúcou vodou.Voda s nosila a držala v putniach, šafľoch, šaflíkoch,džbároch. Opálky, sitá, slamenáky, slameničky, zo slamy boli každodenou potrebou gazdinej. Vahany, vahančeky boli z dreva a užívali sa viacej na tekuté, zatiaľ čo slameničky na tuhé alebo sypké potraviny. Výroba plátna a súkna sa uskutočňovala na krosnách a k tomu potrebovala krample na spracovanie vlny,konopí a tiež truhlice. Gazda pri svojej práci používal už viacej železa, na sekery, kosy,nože.Podľa zápisu v obecnej kronike len od roku 1928 začal používať železný pluh, mláťačku a rezačku.Do tých čias oral dreveným pluhom, mlátil cepami, hrabal drevenými hrabľami a vidlami. Vozy, sane,jarmo, chomút z domácej kože boli dennými potrebami gazdu a musel si ich sám doma vyrobiť. Napríklad prvá rezačka bola len z dreveného truhlíka na nôžkach, do ktorej sa nakládla slama, seno a za pomoci kosy sa rukou a nohou rezalo. Uvedené výrazy-pomenovania náradia dnešná generácia už nepozná a nástroje vidí už len v múzeách.Bývanie je uvedené vo výstavbe, avšak treba ho doplniť o ich vnútorné vybavenie a užívanie. Počet domov, obydlia v ktorom sa bývalo sa predpokladá, že pri vzniku osady a dediny s majerom bolo ich okolo desať. Podľa pozemnoknižnej mapy v roku 1845 mala 31 domov, v roku 1940 mala 50 domov. Podľa ščítania v roku 1980 v Lehote bolo 98 domov. Štatistické údaje z roku 1991: 96 obývaných domov, 16 neobývaných domov a 23 chát. V prednej izbe, najmä v zime, celá rodina spávala, varila, jedla a bývala. V lete sa varenie prenieslo do pitvora a ak mali sčasti aj do zadnej izby. V posteliach bola len žitná slama.Periny,hlavnice naplnené perím a oblečené do obliečok z ľanového plátna. V posteliach sa spávalo po dvoch a deti za pecou, kozubom na kožuchoch. Jedávalo sa z jednej, dvoch mís spoločne celá rodina, drevenou lyžicou. Nedeľné nohavice, kabanice, kožuchy mali prehodené na žŕdke visiacej nad posteľami. Ženy, hlavne dievčatá mali svoje výbavy odložené v truhliciach. V lete sa hodne spávalo na sene v šohe.






Zamestnanie.Ženy mali na starosti domáce práce pri varení, praní, chove hydiny, ošípaných. Vyrábali súkno, plátno.V lete hrabali, okopávali a robili zber z poľa. Chodili na zber lesných plodín a liečivých rastlín. Okrem toho v lete trhali ľan, konope, ktoré močili, roztláčali, sušili, hŕstovali, obíjali na kameni palicou, krampľovali,sekali na trlici, priadli. V zime tkali a na jar bielili na lúke plátno. Chlapi robili okolo poľa, orali, kosili, zvážali, vyvážali hnoj.Starali sa o chov zvierat. V lese rúbali, spúšťali drevo a v zime na saniach odvážali. Okrem toho v lete odvážali aj kôru do mesta na výrobu koží. Keď nebolo práce doma, chodili k faktorom rúbať drevo do hôr na týždňovku a vracali sa len v sobotu. Neskoršie ako rozprávali starí otcovia, chodili v lete na opevňovacie práce na rieku Tisu a do Budapešti na stavby.




Hospodárske,rodinné a rekreačné budovy

Pri trochu fantázie a porovnaním nedávnej skutočnosti sa predpokladá, že do konca 12. Storočia na území patriacej obci bola neporušená, panenská príroda.Územie v prevažnej miere porastené ihličnatými stromami striedajúce sa krovinami a lesnými lúčinami.Tento jav sme videli ešte do nedávna v chotári.Pri demänovke rástli ihličnaté stromy.Hate, krevíček do roku 1918 bol zarastený krovím a pašienkami.Gazdovia spomínajú ako boli zarastené krovím Rovenie a vrch Povrazov. Na území žilo veľa vtákov, v potokoch raky a v Demänovke aj niektoré druhy rýb okrem hlaváčov.Tento romantický kraj je od polovice 12.storočia rušený zemepánskymi a možno aj kráľovskými poľovačkami a prvými osadníkmi. Trvalé osídlenie prichádza na prelome 13. A 14. Storočia, čo je písomne poukázané v dokladoch o Paludzi a Palúdzke, lebo od nich sa odvíja začiatok Lehoty. Prvotná výstavba Lehoty sa začína pozdĺž potôčka vo väčšom odstupe, závetrí, teda dobrom urbanistickom riešení dediny.V iných publikáciách sa píše ako o potočnej zástavbe.Prvé hospodárske stavania sú situované k pôde-poľnohospodárskej výrobe.Nekrižuje sa s príbytkami, ktoré sú z opačnej strany pri potôčku.Zemepánsky dvor je dosť ďaleko od osídlenia a po vetre. Toto všetko bolo postavené bez územných, zastavovacích plánov a len so zdravým sedliackym rozumom.Dnes túto zástavbu nielen obdivujeme, ale závidí nám ju nejeden architekt Koncom 17.storočia sa začína formovať dnešná zástavba obce. Na túto zmenu majú vplyv hlavne tieto okolnosti: Nárast miestnych a príchod nových občanov doplňuje potočnú zástavbu.Zrušenie výhonu pre dobytok a cesty po západnej strane-nad dnešnou obcou.Zmena urbárskych povinností a zaniknutie poddanstva začiatkom 19. Storočia.Dnešná podoba obce sa dotvára výstavbou miestnej komunikácie k novovybudovanej demänovskej ceste do doliny v roku 1932 a v roku 1937 reguláciou potôčka a výstavbou cesty popri nej a hore Majerom.V roku 1954 bol spracovaný O.Lazoňom prvý územný plán na ďalšiu výstavbu v Lehote.Projekt predpokladal predĺženie starej ulice Hate až k Demänovke.Návrh Krajskýnárodný výbor v Žiline neprijal a výstavbu usmernil na hornú ulicu Hate, ktorá sa spresňuje až do roku 1968, avšak prvý dom P.Klepáča na tejto ulici bol postavený už v roku 1955.Novovytvorená ulica Vyšné Hate sa predlžuje na západ až k potôčku, tu sa však rozširuje stará poľná cesta a na nej sa začína stavať v roku 1955. V roku 1964-1965 bola spracovaná územná štúdia Demänovskej doliny.Podľa nej sú navrhnuté tri zóny.V prvej zóne pri vstupe do demänovskej doliny na letnú rekreáciu, hromadnú mototuristiku, stanovanie, letné športy a nenáročnú turistiku.


Pavčiná Lehota sa mala postupne meniť z charakteru poľnohospodárskej obce na ubytovacie stredisko. 1972 sa spracúva územný plán pre stavbu chát na Všivákoch, ktorý sa postupne dopĺňa a rozširuje. V roku 1982 sa v rámci Demänovskej doliny robí aj prvý úplný územný plán obce Pavčina Lehota.Tento dokument sa o dva roky pozdejšie pozmeňuje a dopĺňa.Projekt komplexne rieši vodovod, kanalizáciu, elektriku.Pre rodinnú výstavbu vytvára ďalšiu novú ulicu v Haťoch.Rodinnými objektami dopĺňa aj preluky v dedine.Pri vstupe do obce z Demänovskej cesty sú umiestnené športové zariadenia a náväzne do Krevíčka hotelové ubytovanie a reštaurácie.Chaty navrhuje do záhrad zo západnej strany obce.


Hospodárske usadlosti

Ako sme uviedli, obyvatelia Lehoty boli slobodnejší osadníci, čo sa prejavuje aj v rozsiahlejšej zástavbe hospodárskych usadlostí. Rozvoj v tejto výstavbe prechádza tromi etapami. Prvopočiatočné stavby boli jednoduché. S rozširovaním pôdy sa rozmáhali aj hospodárske stavenia .Tieto prechádzajú do tvaru ?U a O?.Boli v nich maštale pre kone, volky, hovädzí dobytok, ovce a skladovanie obilia,sena. Prisťahovaním nových občanov a vyhorením polovice obce v roku 1897 nastáva zmena aj v tejto výstavbe.V tejto dobe a až do konca II.svetovej vojny sa už stavia do obdĺžnika a v ňom je maštaľ,humno,záčin,holohumnica a ciena.Stavby boli drevené, pokryté slamou, základy len na kameňoch. Podlahy v maštaliach bývali drevené /plánky/,ostatné hlinené. Po druhej svetovej vojne a založení družstva až na niekoľko výnimiek sa hospodárske stavy nebudujú. Stavajú sa drevárne, v ktorých je len malý priestor pre domáce zvieratá a doplnené garážou pre autá. Staršie hospodárske stavy chátrajú, sú poloprázne a prestavujú sa na chaty, garáže alebo pre iné potreby. Pred hospodárskymi objektami boli malé obydlia. Gazdovia dávali prednosť výstavbe hospodárskych objektov a oni bývali v starých dreveničkách z čias Márie Terézie. Terajšia generácia si už nevie predstaviť starú Lehotu. Bola to dedina plná hnoja, múch a vytekajúcej hnojovky.Ulice s výmoľmi, znečistené od dobytka a močovky.Dnes je obec bez tohoto všetkého, ulice asfaltové a dobytok sústredený mimo obce.


Rodinné domy

Ako hospodárske budovy, obdobným vývojom prešla aj výstavba obydlí. Prvotné bývanie pozostávalo len z jednej izby, ktoré sa v pozdejšej dobe rozšírilo o pitvor a komôrku.

Miestnosti sa hovorilo ?predná izba?. V zime sa v nej odohrával celý rodinný život od varenia,jedenia,spávania,rodinných slávností.Ba keď bola tuhá zima doniesli novouliahnuté teliatko alebo jahniatko.Vnútorné vybavenie bolo veľmi skromné. Na odloženie sviatočných odevov slúžila obyčajná drevená žŕdočka nad posteľami. Lavor alebo šaflík na umývanie,stáli v kúte izby.Riad na varenie a jedenie býval v poličke alebo pri šporáku, prípadne na krbe, ktoré boli v niektorých domoch. Spomenuté krby boli väčšieho tvaru ako tie, čo teraz poznáme. Veľkosť izby bola 5x6m.Okrem uvedeného vybavenia boli v nej ešte postele a stôl,lavička,stoličky,ktoré denne používali. Pitvor je trochu menšia miestnosť. Mal otvorené ohnisko a v ňom ?trajfúz?/železná trojnožka/,na ktorom sa varievalo len v lete. Pod ohniskom bola pekárska pec na pečenie chleba pre celú rodinu. Zadná izba slúžila za komôrku na odkladanie toho najnutnejšieho z obliekania a potravín.Ba bola oj občasným bývaním pre dospievajúce deti. Sypárne sa začali stavať s pribúdaním pôdy.Boli to samostatné drevené, neskôr murované objekty a niektoré aj podpivničené.Tu si okrem obilia ženy ukladali do truhiel plátno,šatstvo a výbavu pr dievky. V šatvočkoch držali múku,chlieb a iné drobné potraviny pod zámkom, aby sa k nim nedostali deti a prípadne aj myši. Zemiaky sa uschovali v jamách,tieto boli na Ohradcoch v predzáhradkách dnešných rodinných domov a aj z južnej strany cintorína. Keď boli prázdne, slúžili deťom pre zábavu. Boli to obyčajne jamy, hlboké 2,5m, okrúhle o priemere 2 metre, v zime zahádzané zemou a nad ňou drevený dášok zbitý z dosák do trojuholníka. Obydlia sa stavali z dreva, boli teda zrubené, pokryté slamou a s hlinenou podlahou. Tento stav trval od 15.Do konca 19. storočia. Od vyhorenia obce v roku 1897 sa začali stavať murované /dom M. Staroňa pri starej škole podľa nápisu z neho je z roku 1898/.A do roku 1920 boli len štyri. V kronike obce sa píše, že po vyrúbaní lesa v Blatníku /1930/sa postavilo v Lehote viacej dreveníc. V tomto období domy majú už nielen prednú, ale aj zadnú izbu ako ich vtedy volali gazdinky. Okrem toho má kuchyňu, komoru, chodbu a aj sčasti sú podpivničené. Je však bez kúpeľne a záchodu, ktorý stál osamote drevený pri hnoji. Po II. Svetovej vojne dedina pokračuje vo veľkom rozvoji. Drevená dedina sa prestavuje na murovanú a v roku 1992 je len 7 dreveníc z toho len dve obývané. Nové domy majú najmenej tri izby a k tomu ešte v podkroví alebo v suteréne. Všetky sú vybavené ústredným kúrením, elektrikou, vodovodom, odpadovou kanalizáciou, telefónom rádiom a televízorom. Majú kúpeľňu, záchod, halu, kotolňu, sklad zemiakov, ovocia a uhlia. Na začiatku osada vznikala so 7 obývanými domami. Podľa mapy z polovice 19.storočia je ich 31 a v roku 1940 sa napočítalo 52.Podľa sčítania k 1.a 2. marcu 1991 má Lehota 96 rodinných domov, z toho je 14 neobnývaných a 23 rekreaačných.




Rekreačné domy

Niektorí Lehoťania odpredávajú svoje domy pre rekreačné potreby záujemcom z celej republiky..Slovenská televízia v roku 1972 odkúpila dva rodinné domy /Nuštak,Socha/na rekreačné účely pre svojich zamestnancov. V roku 1972 Jednodné zemědělské družstvo z Lanžhotu, okr. Břeclav odkúpil rodinný dom od Vyšného /pôvodný majiteľ J.Dzúr/tiež na rekreačné potreby.V roku 1983 rodina akademického maliara Čemického kúpila dom po neb.Ondrejovi Klepáčovi.Tento značne adaptovala a rozšírila aj o ateliér.O 5 rokov neskôr go predala JRD Žemberovce.Následne si však kúpila od Michala Staroňa Kr. dreveničku, ktorú prestavila na ubytovanie a reštauračné zariadenie. V roku 1988 Laiferová, slávna slovenská speváčka si kúpila hospodársku usadlosť na nižnom konci dediny po nebohom Jozefovi Staroňovi. Hospodársku časť zbúrala a obytnú prestavuje pre svoju rekreáciu. Ako prvý však v Lehote kúpil dreveničku tiež na nižnom konci po neb.Eve Staroňovej v roku 1968 Dr.Líška z Bratislavy.Pristavil k nej ďalšie miestnosti a garáž. Na chalupu si upravil svoj rodičovský dom Ľudevít Guoth, teraz bývajúci v Ružomberku. V obci sú aj ďalšie domy, o ktoré je záujem na prestavbu pre rekreáciu avšak majetkoprávne a iné záležitosti bránia ich predaju.

Chaty, sa stavajú na Všivákoch v počte 20 od roku 1982.Ďalšia oblasť pre chaty podľa územného plánu je určená v záhradách západnej časti obce.





Rozvodné siete

Elektrické vedenie-ako otcovia donedávna rozprávali, že elektrárne chceli zaviesť v dedine elektriku, keď sa táto stavala do jaskýň.Občania peniaze nemali, lebo v tom čase začínala svetová hospodárska kríza.Navrhovalo sa na tento účel vyrúbať horu v Blatníku, ale nebol od všetkých majiteľov súhlas, tak sa v roku 1928 upustilo od jej zavedenia do domov.Po II.svetovej vojne vyšlo nariadenie o elektrifikácii obcí a preto elektrárne v roku 1946 postavili elektrickú sieť po dedine.Všetky domy, rodiny sa ihneď napojili na elektrický prúd.V roku 1928 boli obavy u občanov, že nebudú mať na zaplatenie elektriky.V roku 1946 s rozvojom hospodárstva táto obava už padla.Vodovodná sieť-sa postavila v roku 1968 firmou Stredoslovenské vodohospodárske stavby Ružomberok na náklady vodárenskej organizácie a za pomoci rodákov z Ružomberka.O dva roky neskôr sa previedlo zokruhovanie na nižnom konci dediny a novovybudovanej ulici v Haťoch.Telefónna sieť sa začala budovať v obci v roku 1950 zavedením prípojky pre národný výbor.Rozvoj telefonizácie nastáva v rokoch 1988-1990, keď do budovy národného výboru sa namontovala telefónna ústredňa.Kanalizácia - cez časť obce Majer sa vybudovala v roku 1937 súčasne s reguláciou potoka.Do nej sa zapojili pramene a potôčik pretekajúci touto časťou.Vo výstavbe tejto trasy sa pokračovalo v rokoch 1962 a 1969, ktorá zas zachitila všetky dažďové a prívalové vody z výhona, lebo v minulosti vymieľala hlboko cestu dole Majerom. Čistiaca stanica na Kamennej Porúbke sa vybudovala v rokoch 1961 a 1965 pre potreby Demänovskej doliny a v roku 1989 sa pôvodná čistiaca stanica rozširovala aj pre potreby obce Pavčina Lehota.





Rôzne stavby

Regulácia potoka cez Lehotu sa previedla v rokoch 1936-1937.Podľa zápisu v kronike hodnota tohoto diela bola 139 000,-Kčs, pričom hodinová mzda bola 3-4,-Kčs.regulácia sa priviedla po celej dĺžke vtedajšej dediny, z kameňa do betónu, tento sa nazbieral popri rieke Demänovke.Popri úprave toku sa previedla aj výstavba cesty.Lehota v tom čase patrila v Liptove medzi najlepšie upravené obce. V roku 1973 zásluhou Jána Klepáča sa previedla úplne nová prestavba potoka, v jeho hornej polovici.Regulácia sa predĺžila o 85 m.V tejto časti úprava potoka bola veľmi narušená od bočných prameňov a prívalových vôd.Doterajšia kamenná dlažba sa nahradila betónom s úpravou železného zábradlia pri potoku.

Priekopa pod Pálenicou sa postavila v roku 1975 z betónových dlaždíc.Ide o zabezpečenie proti dažďovým, snehovým prívalovým vodám z Javorovice, Pálenice, ktoré zaplavovali východnú časť obce.

Cigánska osada na Lehote pozostávala len z jedného domčeka. V ňom bola jedna izbička, pitvor a pri domčeku prístavok na kovanie klincov. Objekt bol postavený z dosák znútra,aj zvonka obielený vápnom.Stál pri potôčiku, ktorý preteká po hranici Lejšia a Trávnika na východ 250m od nižného konca. Starý cigán umrel v roku 1934.Jeho žena so synom domček zbúrali a odsťahovali sa do Bodíc.

Močilá sa nachádzali na juh od spomenutého cigánskeho domčeka. Boli to jamy 0,5m hlboké 3x 4m veľké napustené vodou, v ktorých ženy močili ľan a konope.

Vrt pre termálnu vodu:V roku 1975 maďarská firma a Geologický prieskum Žilina začali s vrtmi na termálnu vodu, ktorý sa prevádzal na nižnom konci dediny. Vrt sa previedol do hĺbky 1600m. Voda,ktorá sa dostávala na povrch mala teplotu 25 stupňov,bola však bez tlaku. So strojmi, ktoré mala firma na Lehote sa ďalej už nedalo hĺbiť a okrem toho narazili na pevnú horninu. V uvedenej hĺbke sa robil aj odstrel, ale ani to nepomohlo. Vrt skončili, na povrchu zabezpečili a odišli. V roku 1988 sa táto firma znovu vrátila, overovala vrt, ale výsledok bol ako predošlý.


Športové stavby, zariadenia



Futbalové ihriská: Po roku 1930 sa futbal na Lehote hrá na všetkých vhodnejších lúkach, ohradoch, v dedine i mimo nej. Boli to najmä lúky pri Cigánke, Lejší, pod Javorovicou v Haťoch, na ohradcoch, mieste terajšieho národného výboru a ďalšie. Začiaatkom leta 1945 sa mládež vypýtala od občanov na jednej verejnej schôdzi pozemok poniže mosta cez Demänovku. Mládež si tu postupne vybudovala plochu, na ktorej sa hrávalo vyše 10 rokov. Malo nevýhodu, že lopta zakaždým spadla do vody a chytala sa po celom toku, čo bolo sťažené pri zvýšenej hladine vody. Ihrisko pri ceste do Lehoty sa začalo stavať v roku 1958. V tejto veci pomohlo novozaložené JRD tým,že vyčlenilo pôdu v rozsahu ihriska pri vstupe do dediny, ktoré sa neskoršie presunulo o 60m ďalej na východ. V roku 1986 sa začalo s vyrovnávaním uvedenej plochy.Výškový rozdiel bol vyše 3m. Hrubé presuny zeminy sa previedli buldozérom, ktoré zaplatila telovýchova. Zatrávnenie a ostatné práce previedli ručne, bezplatne, členovia TJ a ostatní občania. Okolo futbalovej plochy sú ešte ďalšie miesta na rôzne ihriská. Volejbalové ihrisko sa vybudovalo už v roku 1933 za dnešnou starou školou, učiteľom Cukerom a jeho žiakmi. Ihrisko bolo výborné a žiaci hrávali na ňom každý deň pod vedením spomenutého učiteľa. Neskoršie sa vytvorili volejbalové plochy vedľa futbalových plôch.">Šatne boli ako prvé postavené v roku 1960 na juhovýchodnom okraji futbalovej plochy pri Lehote. Mala dve šatne, miestnosť pre rozhodcov,bez ostatného vzbavenia.Bola drevenej konštrukcie Obitá doskami. Druhé šatne pri ihrisku boli postavené v roku 1985,sú zo severnej strany ihriska pri ceste do Lehoty z Demänovskej doliny.Stojí na betónových paneloch, je drevenej konštrukcie a oteplená. Objekt má väčšinou spoločenskú miestnosť, dve šatne, miestnosť pre rozhodcu,umyváreň,chodbu. Budova je vybavená elektrikou, teplou a studenou vodou,osvetlením a vyhrievaním. V roku 1982 bola postavená aj chata pri lyžiarskom vleku vo veľkosti 5 x 9 m.Je drevená,zateplená a obitá doskami. Je v nej zavedená elektrika. Má jednu miestnosť s pultom a závetím. Pri tomto objekte stojí ešte jedna prenosná chatka, ktorá od začiatku slúžila na všetko.

Lyžiarske vleky.Prvý sa začal budovať v roku 1976 na Žiarci. Bol to vlek výrobnej značky VL 200. Pôvodne mal dĺžku 180 m, ktorý sa neskôr predĺžil na 280 m, ale už s dvoma podperami a s lanom na spúšťanie a záchytnými lanami, ktoré si lyžiari znovu nosili osobne dole svahom. Druhý lyžiarsky vlek zn. EVP 300 bol postavený v roku 1985 v trase predchádzajúceho s dĺžkou 400 m a prevýšením 140 m.Závesy sú už pevne zasadené na lane. Dodávku a montáž zaplatila Telovýchovná jednota Bratislava. Ostatné práce urobili športovci-lyžiari zadarmo.

Elektrická prípojka k vleku a chatke bola postavená súčasne s prvým vlekom. Má dĺžku 400 m a 90 kW, prevedená káblom do zeme.Lyžiarsky svah sa začal budovať v roku 1976. Športovci bezplatne brigádnicky odlesňovali a upravovali lyžiarsku trať, ktorá má teraz dĺžku vyše 500 m.Za odlesnenie musela Telovýchovná jednota zaplatiť lesnému závodu 60 000,-Kčs.Hora a pozemok patria občanom Lehoty

Poloha

Obec sa nachádza na severnej strane Nízkych Tatier, na úpätí Sinej, pri vstupe do Demänovskej Doliny - Jasnej.

1. východiskový bod - severná D1, kruhový objazd pri Liptovskom Mikuláši
N:49,07616°
E:19,60004°

2. zvoľte smer Demänová - Demänovská dolina - Jasná

3. budete pokračovať až po križovatku, kde odbočíte vpravo a pokračujte rovno až do obce
N:49,03180°
E:19,57267°

Vítá Vás obec PAVČINA LEHOTA

Kontakt

Obecný úrad Pavčina Lehota
Pavčina Lehota 71
031 01 Liptovský Mikuláš

tel.: 044/554 81 28
fax: 044/554 81 28
Viac informácií nájdete na: www.pavcina-lehota.sk
konverzný kurz: 1 € = 30,1260 Sk
Profinet Western City Šikluv Mlýn Občianske združenie Art Štúdio L.H. MADMARMOT FILMS - prispievateľ na mojliptov.sk Ceper ESOX & ESOX-PLAST Uhorská Ves, Model Mold Products, Nástrojáreň a Lisovňa