Ako je to naozaj s arborétom v Liptovskom Hrádku

Ako je to s hrádockým arborétom? - konečne máte možnosť si objektívne skonfrontovať postoje všetkých zainteresovaných strán.
V poslednej dobe sa toho okolo arboréta povedalo a napísalo dosť. Televízny šot odvysielaný TV Markíza bol zostrihaný a takpovediac vytrhnutý z kontextu a články v Hrádockom spravodaji (pôvodný článok na stiahnutie tvorený súčasným vedením mesta L.Hrádok tu. Strana 3, formát PDF) poskytli občanovi len jednostranný pohľad na situáciu bez možnosti reakcie všetkých zainteresovaných strán. Vyvolalo to dosť emócii a búrlivých reakcií, ktoré si všimli aj viacerí občania. Po týchto udalostiach dostávam od rôznych ľudí otázky, ako to vlastne s arborétom je.

(po odkliknutí na odkaz nastane automatické presmerovanie na požadovanú tématiku)
1. Kedy a za akých okolností vzniklo Arborétum?
2. Kto je vlastníkom arboréta a kto sa o arborétum stará?
3. Aký je rozdiel medzi arborétom a mestským parkom?
4. Prečo je arborétum vzácne a prečo ho treba chrániť?
5. Ako je financovaná prevádzka arboréta?
6. Aké sú plány do budúcnosti?
7. Chceme arborétum vyrúbať?
8. Chceme arborétum uzavrieť pre verejnosť?
9. Ako môžu pomôcť občania arborétu?

V prípade, že máte na nás ohľadom Hrádockého arboréta ešte nejaké otázky, radi Vám ich zodpovieme. Zašlite ich prosím poštou, alebo na e-mailovú adresu slslhr@slslhr.sk.

Na tému je možné diskutovať napr. aj na diskusnom fóre www stránky mesta Liptovský Hrádok.

Jednotlivé témy

1. Kedy a za akých okolností vzniklo Arborétum?
Historický vznik arboréta môžeme datovať do dvoch období:
• Už v roku 1796 sa v okolí sídla prvej lesníckej školy začína budovať dekoratívny anglický park o výmere približne 20 ha. Jeho základ tvorilo asi 200 líp vysadených už v roku 1777 pri príležitosti 1. výročia vzniku USA. Časom, po zániku prvej lesníckej školy, park strácal svoj význam a postupne schátral.
• Po obnovení tradície lesníckeho školstva v roku 1886 sa začalo pod vedením vtedajšieho riaditeľa novovytvorenej Horárskej školy, Rudolfa Benköoho, v rokoch 1886-1888, aj so zakladaním lesníckeho botanického parku a školského polesia Hradská hora. Tento botanický park bol situovaný v priestore medzi dnešnou Hradnou ulicou, riekou Belou a železničnou traťou v blízkosti novovzniknutého školského areálu. Pôvodná výmera parku bola 27,17 ha. Súčasne s ním bol vysadený aj ochranný les pri rieke Belej o výmere 10,94 ha, ktorý chráni dodnes Hrádocké arborétum, ale aj časť mesta pred nepriaznivými účinkami západných vetrov.

Podrobnejšie informácie nájdete v článku na web stránke SLŠ
...späť na témy...



2. Kto je vlastníkom arboréta a kto sa o arborétum stará?
V roku 2002 prešiel všetok majetok stredných škôl delimitáciou pod vyššie územné celky. Vlastnícke práva k Hrádockému arborétu nadobudol Žilinský samosprávny kraj (www.zask.sk). Stredná lesnícka škola, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK sa stala správcom majetku, teda aj Hrádockého arboréta a je zodpovedná za starostlivosť oň. Zodpovednou osobou za vedenie arboréta je Ing. Vladimír Zubček, učiteľ odborných predmetov na škole. Takmer všetky práce v arboréte sú zabezpečované prostredníctvom praxí študentov školy. Študenti ročne odpracujú v arboréte 1800 – 2400 hodín. V minulosti malo arborétum aj vlastných zamestnancov, čo však v dnešnej dobe nie je možné z ekonomických dôvodov zabezpečiť.
...späť na témy...



3. Aký je rozdiel medzi arborétom a mestským parkom?
Človek sa už od stredoveku snažil spájať prijemné s užitočným a tak sa obklopoval okolo svojich obydlí záhradami a parkami. Krása domácich rastlín, stromov a krov mu však časom zovšednela, preto začal pestovať pre svoje potešenie aj exotické - cudzokrajné druhy. Na Slovensku je zaregistrovaných a opísaných takmer 100 objektov záhrad a parkov, ktoré vznikli v rôznych obdobiach stredoveku a ranného novoveku. Väčšina z nich vznikla ako parky pri šľachtických sídlach, kláštoroch, alebo ako mestské záhrady a parky. Ako príklad môžeme uviesť bratislavské záhrady (Medická, Grasalkovičovská, Pálfiovská a iné), Červený Kláštor, Betliar, Topoľčianky a pod. Nie všetky sa zachovali do dnešných čias.
Okrem týchto pohnútok boli zakladané aj záhrady a parky ako pomocníci lekárov a mníchov na liečebné účely. Z nich spomeňme aspoň Bojnice, Sliač, Piešťany, Bardejovské kúpele, Trenčianske Teplice, časť areálu Červeného Kláštora a ďalšie.
V niektorých z týchto záhrad však botanické záujmy nadobúdajú prevahu nad ich estetickým poslaním a tak vznikajú dendrologické parky, či arboréta, pre potreby vedy, výskumu a škôl. Z tých najstarších sú to najmä Hrádocké arborétum, Arborétum Mlyňany, Arborétum Kysihýbel, Banskoštiavnická botanická záhrada a z novších Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, Košická botanická záhrada, Botanická záhrada VŠP v Nitre a Arborétum Borová hora vo Zvolene.
Hrádocké arborétum je pre našu školu živým kabinetom dendrológie, kde žiaci chodia spoznávať dreviny. Z toho dôvodu je pre nás veľmi dôležitý pôvodný vzhľad dreviny a nie je žiaduci tvarový rez drevín ako v okrasných parkoch a záhradách, čo nám mnohí návštevníci vyčítajú.
...späť na témy...



4. Prečo je arborétum vzácne a prečo ho treba chrániť?
Hrádocké arborétum má niekoľko naj... o ktorých málokto vie a pre ktoré je raritou v Európskom a možno aj v celosvetovom meradle. Pokúsim sa ich zhrnúť do niekoľkých bodov:
• Hrádocké arborétum je najstaršie arborétum na Slovensku (1796, resp. 1886)
• Hrádocké arborétum je najvyššie položené arborétum v strednej Európe (650 m.n.m)
• Hrádocké arborétum má najväčší počet taxónov drevín (najnižších systematických jednotiek) na 1 ha na celom Slovensku (111 taxónov/ha)
• Hrádocké arborétum je zo všetkých slovenských arborét položené v najchladnejšej oblasti Slovenska (priemerná ročná teplota 6,31°C, minimálna teplota -25,0 °C, absolútne minimum -38,0°C)
• Hrádocké arborétum má v svojich zbierkach dreviny zapísané do červených kníh viacerých krajín (Klokoč perovitý, Jaseň manový, Mechúrnik stromový...)
• Hrádocké arborétum obsahuje viac ako 800 taxónov drevín z celej Európy, Ázie, Ameriky aj Austrálie (kompletný zoznam taxónov na http://www.slslhr.sk/p13_2.htm), čo je štvrtá najväčšia zbierka na území Slovenska
Hrádocké arborétum bolo v roku 1982 vyhlásené za chránenú študijnú plochu so 4. stupňom ochrany prírody a zároveň je za Národnú kultúrnu pamiatku. S ohľadom na dikciu zákona a návštevného poriadku je návštevníkom arboréta zakázané:
• vjazd a státie s bicyklom a motorovým vozidlom
• pohyb mimo vyznačených chodníkov
• organizovanie športových a turistických podujatí
• zber rastlín a ich plodov
• výrub a poškodzovanie stromov a krov
• voľné púšťanie psa
• znečisťovanie plôch odpadkami
• fajčenie a pitie alkoholických nápojov
• kladenie ohňa
• stanovanie....
Položme si otázku, koľko z týchto činností sa v súčasnosti beztrestne porušuje? Ako sa budú správať návštevníci, ktorých zodpovední pracovníci (štátna ochrana prírody, polícia...) budú postihovať za porušenie zákona? Koľkí z obyvateľov mesta vôbec vedia, že porušujú zákon? Možno práve posledná otázka je ťažisková. Vyplýva to zo slabej informovanosti občanov nášho mesta.
...späť na témy...


5. Ako je financovaná prevádzka arboréta?
V súčasnej dobe je celá prevádzka a údržba arboréta financovaná z finančných prostriedkov na prevádzku školy, resp. z Nadácie lesníckej školy. V prípade, že by sa našiel sponzor, ktorý by chcel financovať konkrétnu vec v arboréte, môže tak urobiť prostredníctvom účelového vkladu do Nadácie lesníckej školy - odkaz tu.
...späť na témy...



6. Aké sú plány do budúcnosti?
• v spolupráci s podnikom LESY SR š.p. Banská Bystrica zabezpečiť vyhlásenie Hrádockého arboréta za „lesnícky významné miesto“
• v spolupráci s podnikom LESY SR š.p. Banská Bystrica zabezpečiť vybudovanie náučného chodníka s informačnými tabuľami a označením aspoň 100 druhov drevín
• pomocou GPS zamerať dreviny v arboréte, vytvoriť digitálnu mapu arboréta
• dokončiť rekonštrukciu drevinovej skladby podľa projektu Ing. Otrubu
• rozbehnúť informačnú kampaň o arboréte medzi žiakmi ZŠ a SŠ a tiež obyvateľmi mesta zameranú na propagáciu, osvetu a ochranu prírody
• v rámci záujmu rozšírenia zbierkového fondu, zvýšenia povedomia občanov a lokálpatriotizmu vyhlásiť celoslovenské podujatie „ Zasaď strom...“
• v spolupráci so štátnou ochranou prírody a políciou zabezpečiť dodržiavane zásad ochrany prírody.
...späť na témy...



7. Chceme arborétum vyrúbať?
V súvislosti s minuloročným výrubom stromov a označením veľkého počtu stromov v arboréte sa veľa ľudí pýtalo, či všetky označené stromy ideme odstrániť. Odpoveď je pomerne zložitá. Na základe projektu Ing. Otrubu bolo arborétum rozdelené do 7. zón (bližšie pozri na http://www.slslhr.sk/p13_1.htm). V každej zóne sa majú nachádzať dreviny z určitej oblasti. Súčasný stav je však taký, že okrem plánovaných drevín sa v zónach nachádzajú aj pôvodné domáce dreviny (borovica, smrek, lipa...). Farebnými bodkami sú označené stromy, ktoré do príslušnej zóny nepatria a v horizonte 20 – 30 rokov by sa mali z uvedenej plochy postupne odstrániť a nahrádzať drevinami z projektu. V žiadnom prípade nedôjde k náhlemu celoplošnému odstráneniu stromov. Postupne sa budú odstraňovať dreviny, ktoré budú prekážať v raste cieľovým drevinám. Ku všetkým takýmto zásahom musí dať vopred súhlas ochrana prírody a pamiatkári.
...späť na témy...



8. Chceme arborétum uzavrieť pre verejnosť?
Aj keď sa vo verejnosti a v rôznych anketách hovorilo o uzavretí arboréta Stredná lesnícka škola ako správca zatiaľ neuvažuje o úplnom uzavretí arboréta pre verejnosť. Existujú však úvahy o uzatváraní arboréta v nočných hodinách v zmysle návštevného poriadku. Pýtate sa prečo? Napriek tomu, že to zatiaľ v článku neodznelo ako správca arboréta máme veľký problém s vandalizmom a znečisťovaním plôch. K poškodzovaniu zariadenia arboréta (lavičky, ploty, osvetlenie, ale aj drevinové výsadby) dochádza najmä v nočných hodinách vandalmi vracajúcimi sa z diskoték a pohostinstiev. Značne podgurážení alkoholom dokážu rozbiť aj betónové lavičky, či oceľové stĺpiky. Uzavretím arboréta v nočných hodinách by sme obmedzili len v minimálnej miere pohyb slušných občanov ale zabránili by sme vstupu vandalom. Obchádzka arboréta od jednej brány k druhej cez Hradnú ulicu trvá v priemere 3 minúty, čo nie je veľa. Pohybom občanov v noci cez obývané územie sa zvýši aj ich bezpečnosť. Treba podotknúť, že vlastník arboréta má právo uzavrieť ho úplne, ale v súčasnosti to nie je v jeho záujme.
...späť na témy...



9. Ako môžu pomôcť občania arborétu?
Opäť by som to zhrnul do niekoľkých bodov:
• neznečisťovať arborétum odpadkami
• nepoškodzovať zariadenie arboréta (lavičky, budovu, osvetlenie)
• neničiť dreviny a byliny
• všímať si konanie ostatných návštevníkov, upozorniť ich v prípade porušovania predpisov, prípadne privolať políciu
• zúčastniť sa na projekte „Zasaď strom...“
• ovplyvňovať verejnú mienku a šíriť osvetu
• účelovo viazaným darom, alebo finančným prostriedkom
• nepoškodzovať oplotenie
• nevynášať do arboréta odpadky
• neporušovať zákazy (v zmysle zákona o ochrane prírody)
...späť na témy...



Dátum: 18.05.2008
Autor: Oficiálne stanovisko Strednej Lesníckej Školy v Lipt. Hrádku
Web: www.slslhr.sk
Email: slslhr@slslhr.sk

© 2005-2008, Autorské práva www.mojliptov.sk. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu
www.mojliptov.sk je výslovne zakázané.

Súvisiace odkazy:

konverzný kurz: 1 € = 30,1260 Sk
Profinet Western City Šikluv Mlýn Občianske združenie Art Štúdio L.H. MADMARMOT FILMS - prispievateľ na mojliptov.sk Ceper ESOX & ESOX-PLAST Uhorská Ves, Model Mold Products, Nástrojáreň a Lisovňa